학술논문
Volumometrické korekcie vertebrálnych DXA scanov u detí s juvenilnou idiopatickou artritídou.
Document Type
Article
Source
Subject
Language
Slovak
ISSN
0069-2328
Abstract
Cieľ: Stanovením volumometrických DXA parametrov korigovať zmeny BMD súvisiace s predpokladaným rastovým zaostávaním detí s juvenilnou idiopatickou artritídou (JIA) za predpokladu, že vBMD (objemová BMD) dieťaťa s chronickým ochorením aj pri nižšom vzraste môže byť za určitých podmienok ideálna a stanoviť odhady týchto parametrov pre jednotlivé štádiá puberty. Metódy: Predpokladaný pokles aBMD (areálna BMD) vo vzťahu k oneskorenému rastu a maturácii skeletu detí s JIA bol korigovaný stanovením BMAD (bone mineral apparent density) a WA BMD (width-adjusted BMD), ktoré boli získané prepočtom z vertebrálnych parametrov PA DXA scanov (Hologic) a z párovaných PA a laterálnych DXA scanov (L2-L4). Výstupy boli hodnotené u 60 detí s JIA v porovnaní s kontrolnou skupinou zdravých detí (n = 60). Výsledky: Zaznamenali sme signifikantné zníženie priemernej hodnoty PA BMD u skupiny detí s JIA (0,206 ± 0,06) v porovnaní s kontrolným súborom (0,602 ± 0,08, p <0,005). Po stanovení volumometrických DXA korekcií sa však priemerné hodnoty BMAD a WA BMD medzi skupinou detí s JIA a skupinou zdravých detí od seba nijako signifikantne neodlišovali (BMAD u pacientov s JIA 0,12 ± 0,06 vs. skupina zdravých detí 0,13 ± 0,07, p = 0,73, WA BMD v skupine detí s JIA 0,19 ± 0,05 vs. kontrolná skupina zdravých detí 0,20 ± 0,07, p = 0,86). Vo výstupoch tiež uvádzame, že hoci sme zaznamenali pokles PA BMD Z-skóre <-2 SD až u 17 (28,3 %) detí s JIA, po stanovení volumometrických prepočtov sme identifikovali iba 8 (13,33 %) JIA subjektov so signifikantným znížením vBMD voči kontrolnej skupine, vyhodnotenej ako na základe PA scanov (BMAD), tak z párovania PA a laterálnych DXA scanov (WA BMD). Zároveň, pri porovnaní Tanner štádií 1-5, prezentujeme WA BMD ako parameter citlivejší na zmeny súvisiace s rastom a sexuálnou maturáciou v porovnaní s BMAD, pričom deklarujeme prudšie tempo jeho nárastu v jednotlivých Tanner štádiách. Záver: Zníženie BMD založené výlučne na ohodnotení PA DXA scanov môže predstavovať u dieťaťa s chronickým ochorením limitujúcim rast diagnózu významne nadhodnotenú, stanovenú často nesprávne, t.j. aj za predpokladu ideálnej hodnoty vBMD. [ABSTRACT FROM AUTHOR]