학술논문
Manažment infarktu myokardu na Slovensku v čase pandémie COVID-19 v roku 2020. Aktuálna analýza registra SLOVAKS.
Document Type
Article
Source
Subject
Language
Slovak
ISSN
1338-3655
Abstract
V roku 2020 na Slovensku prebehol posledný periodický prieskum registra SLOVAKS venovaný manažmentu pacientov s AKS. Výsledky: Analyzovaných bolo 1 450 pacientov, pričom podiel STEMI predstavoval 41,5 %. Primárna reperfúzna liečba bola vykonaná u 89,1 % pacientov (pPKI 88,7 %, fibrinolýza 0,4 %). Medián celkového ischemického intervalu bol 260 minút, čo bolo oproti roku 2015 (230,5 min) nevýznamné predĺženie (p = 0,277). V čase pandémie COVID-19 očakávaný výraznejší nárast celkového ischemického intervalu bol pravdepodobne kompenzovaný celoplošným využívaním telemedicínskej komunikačnej platformy STEMI, čo v porovnaní s rokom 2015 viedlo k výraznému nárastu schopnosti posádok ZZS zabezpečiť EKG diagnostiku STEMI v teréne (38,8 vs. 61,4 %) a zvýšiť podiel primárnych transportov do pPKI centier (48,45 vs. 62,2 %). Zo všetkých prípadov pPKI bolo až 37,4 % vykonaných mimo odporúčaného hraničného časového limitu (do 120 min od EKG) a 63,5 % mimo optimálneho časového limitu (do 90 min od EKG). Na zbytočných časových stratách malo rozhodujúci časový podiel váhanie pacientov (medián intervalu symptómy-EKG 150 min) a transport pacientov, keďže až 37,8 % STEMI bolo dopravených ku primárnej PKI formou sekundárneho transportu. Hospitalizačná letalita STEMI bola 4,5 %. Záver: V čase pandémie COVID-19 si slovenský zdravotnícky systém uchoval vysokú kvalitu manažmentu o pacientov s akútnym STEMI a nedošlo k významnému zhoršeniu sledovaných kvalitatívnych parametrov. Napriek viacerým pozitívnym trendom (vysoká koncentrácia posádok ZZS, nelimitovaná dostupnosť moderných liekov, dostupnosť invazívneho manažmentu v režime 24/7, zvýšená schopnosť posádok ZZS zabezpečiť EKG diagnostiku STEMI v teréne) v systéme zdravotnej starostlivosti možno identifikovať viaceré nedostatky. Predovšetkým sú to neprimerané časové straty spôsobené pacientom, ale taktiež zdravotníckym systémom v dôsledku zbytočných tzv. sekundárnych transportov. Značná časť pacientov spĺňala indikáciu na predne- mocničné podanie fibrinolytika a tzv. farmakoinvazívny postup. Vymiznutie tohto postupu z medicínskej praxe je odborne neodôvoditeľné. Obr. 8, Tab. 7, Lit. 12, on-line full text (Free, PDF) www.cardiologyletters.sk [ABSTRACT FROM AUTHOR]