부산대학교 도서관

Ortostatická hypotenzia (OH), definovaná ako pokles systolického tlaku krvi o minimálne 20 mm Hg a/alebo diastolického tlaku krvi o najmenej 10 mm Hg do 3 minút po postavení sa alebo pri vyšetrení na tzv. ortostatickom stole (tzv. head-up tillt test), je častým javom v klinickej praxi, zvlášť u staršej populácie. Jej prítomnosť je asociovaná so signifikantne vyššou morbiditou a mortalitou. Príčiny vzniku OH môžu byť jednak funkčné -- napr. ako dôsledok medikácie či pri stavoch hypovolémie, alebo OH vzniká z tzv. neurogénnych príčin pri poškodeniach centrálneho alebo periférneho autonómneho nervového systému s léziami na úrovni aferentných, centrálnych či eferentných dráh regulácie tlaku krvi (TK). Pacienti s OH môžu byť asymptomatickí alebo sa prezentovať závratmi, presynkopálnymi symptómami či slabosťou so zvýšeným rizikom pádov sprevádzaných synkopou a zhoršením kvality života. Diagnostika sa opiera o dôkladné vyšetrenie aktívnej alebo pasívnej ortostázy, podrobnú anamnézu s pátraním po iných prejavoch autonómnej neuropatie, so zameraním sa na možný spolupodieľ sekundárnych príčin a o laboratórne a pomocné vyšetrovacie metódy s ohľadom na individuálneho pacienta. Cieľom liečby je v prípade symptomatických pacientov snaha o zlepšenie kvality života a minimalizáciu symptómov, nie normalizáciu TK, v prvom rade sériou nefarmakologických opatrení za súčasného odstránenia reverzibilných príčin OH, ako je napr. medikácia zhoršujúca alebo vedúca k OH. V prípade neúspechu nefarmakologickej liečby je na mieste použitie liečby farmakologickej, ako napr. midodrín, 9-α-fluorohydrokortizon, efedrín či nesteroidné antiflogistiká. [ABSTRACT FROM AUTHOR]