학술논문

Depresívne a úzkostné symptómy vo vzťahu k spánku u detí a adolescentov s diabetes mellitus 1. typu.
Document Type
Article
Source
Czecho-Slovak Pediatrics / Česko-Slovenská Pediatrie. 2019, Vol. 74 Issue 1, p22-29. 8p.
Subject
Language
ISSN
0069-2328
Abstract
Cieľ: U mládeže s diabetes mellitus 1. typu (DM1) je popisovaný zvýšený výskyt depresívnych a úzkostných symptómov, ktoré môžu v kombinácii s narušeným spánkom významne vplývať na adherenciu k liečbe i celkovú kvalitu života pacientov. V predkladanej práci sme skúmali depresívne a úzkostné symptómy, osobnostné charakteristiky, spánkovú architektoniku, parametre liečby DM1 ako aj ich vzájomné vzťahy v skupine detí a adolescentov. Metóda: Skúmaný súbor tvorilo 50 detí a adolescentov s DM1 vo veku od 10–18 rokov. Na zisťovanie depresívnych a úzkostných symptómov boli použité štandardizované sebaposudzovacie škály. Na objektívne zhodnotenie spánku bolo u probandov vykonané polysomnografické vyšetrenie (PSG). Hodnoty glykovaného hemoglobínu (HbA1c) odrážajúce kompenzáciu DM1 ako aj ďalšie parametre liečby boli pacientom zisťované počas hospitalizácie. Výsledky: Depresívne symptómy a príznaky úzkosti boli prítomné u 28 % a 27,91 % probandov. Medzi skupinou pacientov s depresívnou symptomatológiou a skupinou bez príznakov depresie boli zistené signifikantné rozdiely v dĺžke centrálnych apnoických udalostí (12,24 ± 1,69 vs. 8,15 ± 6,16, p = 0,038) ako aj apnoicko-hypopnoických udalostí (12,82 ± 2,31 vs. 8,71 ± 5,77, p = 0,045) napriek porovnateľným hodnotám HbA1c, veku a dĺžke trvania DM1. V protiklade s našimi očakávaniami nebol zistený vzťah medzi glykemickou kompenzáciou (HbA1c) a depresívnymi (r = -0,02; p <0,05) či úzkostnými (r = 0,09; p <0,05) symptómami. Depresívne a úzkostné symptómy však vzájomne súviseli na štatisticky významnej úrovni (r = 0,51; p <0,05). Zistili sme stredne tesné vzťahy osobnostnej premennej extroverzia-introverzia so spánkovými parametrami celková doba spánku (r = -0,40; p <0,05), účinnosť hlbokého spánku (r = -0,42; p <0,05), percentuálne zastúpenie štádií spánku NREM N2 (r = 0,52; p <0,05) a NREM N3 (r = -0,42; p <0,05). Záver: Prítomnosť dlhších centrálnych apnoických a apnoicko-hypopnoických udalostí u detí a adolescentov s DM1 a s depresívnymi symptómami naznačuje možnú úlohu depresivity vo vzťahu medzi spánkovými poruchami dýchania a metabolickou kontrolou. Je potrebný ďalší výskum zameraný na zistenie spoločných patomechanizmov uvedených porúch. [ABSTRACT FROM AUTHOR]